User:Maros/Sandbox

{{Geobox|Settlement}}

Praha v noci

Tančící dům - známa moderná stavba na Jiráskovom námestí

Hradčany - pohľad na západnú bránu pražského hradu

Pražské mosty

right|thumb|Hradčany a Karlov most Praha (German: Prag, English: Prague, Italian: Praga, Hungarian: Prága) je najväčšie mesto Česka, hlavné mesto Česka, sídlom Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 194 407 obyvateľov (2007), v metropolitnej oblasti s rozlohou 6977 km² až 1 941 803 obyvateľov.

Správne rozdelenie

Main article: Časti Prahy

Od 1. júla 2001 platí nasledujúce rozdelenie mesta - 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.

Geografia

Vodstvo

Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok.

Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.

Geológia

Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny.

Keďže koncom prvohôr bolo územie Prahy mierna zvlnená rovina z bridlíc, pieskovcov a drôb, tvoria práve tieto (netypické) horniny podložie Prahy. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo jedenásť štrkových terás z pleistocénu je vyvinutých v Prahe. Nad nimi sa nachádzajú vrstvy pliocénneho zdibského stupňa (110-125 m nad dnešnou hladinou Vltavy).

Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora.

Podnebie

Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.

Obyvateľstvo

V Prahe žije asi 1 200 000 ľudí, čo je jasne vyše 10 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách; v historickom centre žije len 40 000 ľudí.

Historické centrum

Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou Pražského hradu je pamiatkovou rezerváciou UNESCO.

Mestská pamiatková rezervácia tu bola zriadená roku 1971 na ploche 8,22 km2 a patrí do nej najmä Staré Město, Josefov, Malá Strana, Hradčany s Pražským hradom, Nové Město a Vyšehrad.

V meste je veľa národných kultúrnych pamiatok a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.

Doprava

Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Bratislavy a na severe do Lovosíc (perspektívne do Drážďan) a smerom na Hradec Králové.

Dôležité železničné stanice: Praha-Hlavní nádraží, Praha-Holešovice, Praha-Smíchov a Masarykovo nádraží.

Letisko sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta. V meste je aj prístav na Vltave.

Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém. Základ tvorí Pražské metro (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy. Železnica zabezpečuje dopravu osôb medzi mestom a prímestskou oblasťou a z dvoch sídelných útvarov na juhovýchode mesta.

Hospodárstvo

Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví - turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.

Hrubý domáci produkt (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).

Spracovateľský priemysel

Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.

Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia potravín a produkcia elektrických a optických prístrojov, obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách; pozri aj diagramy). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).

Tieto odvetvia sú nasledované polygrafickým priemyslom s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.

Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:

• výroba výrobkov kovspracujúceho priemyslu
• výroba strojov a zariadení
• chémia a farmaceutický priemysel
• priemysel výrobkov zo skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty
• výroba dopravných prostriedkov (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.

Partnerské mestá

oficiálne: Berlín, Nemecko, 1996 Brusel, Belgicko, 2003 Chicago, USA, 1990 Frankfurt am Main, Nemecko, 1990 Hamburg, Nemecko, 1990 Kyoto, Japonsko, 1996 Moskva, Rusko, 2000 Norimberg, Nemecko, 1990 Paríž, Francúzsko, 1997 Phoenix (Arizona), USA, 1991 Petrohrad, Rusko, 1992 Taipei, Taiwan, 2001

neoficiálne: Birmingham, Veľká Británia Bratislava, Slovensko Budapešť, Maďarsko Cali, Kolumbia Kodaň, Dánsko Helsinki, Fínsko Jeruzalem, Izrael Lisabon, Portugalsko Riga, Lotyšsko Rotterdam,Holandsko Viedeň, Rakúsko Vilnius, Litva

Externé odkazy

• Všeobecné
  • praha-mesto.cz – Informačný server hlavného mesta Prahy
  • Hlavné mesto Praha na stránkach ČSÚ
  • Digital Prague
• Slováci v Prahe
  • Som v Prahe .sk Slováci v Prahe - spoločné akcie, diskusné fórum
• Fotografie
  • Fotogaléria Prahy - fotografie s popismi, informácie
  • Fotografie Prahy